To sú dva protichodné obrazy dnešných mladých dospelých, ktorí sú v odbornej literatúre, v marketingu, označovaní ako Generácia Y.  Prečo je dôležité ich poznať? Prečo je dôležité o nich hovoriť? Pretože o pár rokov budú nie len hlavnou kúpnou silou, ekonomicky najaktívnejšou generáciou, ale zároveň aj hlavnou „pracovnou silou“ (bez ohľadu na to, že tento výraz považujem za dehumanizujúci). Jednoducho, sú našou budúcnosťou. Sú budúcnosťou firiem a spoločností, ktoré plánujú zostať na trhu minimálne ďalších 30-40 rokov.

Preto spoločnosti, organizácie, ktoré rýchlo pochopia ich špecifiká, budú im schopné nie len úspešne ponúknuť svoje výrobky a služby, ale zároveň, tých najlepších a najschopnejších aj zamestnať: nájsť ich, pritiahnuť a udržať si ich. A tým si vytvoriť konkurenčnú výhodu.

V nasledujúcej sérii článkov sa preto zamyslíme nad tým:

• aká je táto generácia a čo ju odlišuje od generácie predchádzajúcej
• aký je jej postoj k práci, k zamestnaniu, čo očakáva od zamestnávateľa a čoho sa naopak obáva
• ako využiť zvyky, názory, postoje a životný štýl tejto generácie v oblasti riadenia ľudského kapitálu (často nazývaného “ľudské zdroje“ - čo je ďalší výraz, ktorý ma trocha irituje)
• akým problémom a pascám sa vyhnúť pri skúmaní medzigeneračných rozdielov, aby sme nedospeli k chybným výsledkom a k ich nesprávnym interpretáciám

Čo je generácia?

Ak hovoríme o generáciách, o kom vlastne hovoríme? Čo tým myslíme? Sociológovia definujú generáciu ako skupinu osôb, ktoré sa narodili a dospievali v približne rovnakej dobe. Generácia je teda „veľká a vnútorne diferencovaná skupina osôb, ktorá je spojená dobovo podmieneným štýlom myslenia a jednania, ktorá prežívala podstatné obdobie svojej socializácie v rovnakých historických a kultúrnych podmienkach“ (Maříková, Petrusek, Vodáková, 1996). Generačné vedomie má preto svoj základ v postojoch a názoroch, ktoré vznikli ako reakcia na zdieľané sociálne prostredie. Bez ohľadu, na to, aký bol náš individuálny život a čo všetko sme prežili iné, unikátne než tí druhí, určité momenty, určité dôležité udalosti sa zapísali v každom z nás a tie tvoria to spoločné - to, čo nás spája s našimi generačnými súputníkmi. Toto spoločné, táto spoločná skúsenosť je dôvodom, ktorý nás spája s členmi rovnakej generácie a zároveň oddeľuje, tvorí prekážky v komunikácii s členmi generácie inej.

Skôr než preskúmame v akých podmienkach vyrastali a dospievali jednotlivé generácie, poďme si stručne zadefinovať jednotlivé generácie tak, ako ich uvádza literatúra a používa marketing.

• Generácia Y: často nazývaná aj Millennials, Generácia Why, Net-gen alebo iGeneration sú deti narodené v rokoch 1980 -2000.
• Generácia X: niekedy nazývaná aj MTV Generation je generácia predchádzajúca, patria tam deti narodené v rokoch 1966 – 1979, sú to dnešní štyridsiatnici.
• Generácia Baby Boomers: je generácia predchádzajúca, sú to deti narodené v povojnovom období.

Samozrejme, v literatúre môžeme nájsť nepatrné rozdiely týkajúce sa rokov vymedzujúcich jednotlivé generácie, to však nijako podstatne nemení náš spôsob uvažovania. 

Ak sú medzigeneračné rozdiely spôsobené spoločne prežitými udalosťami, poďme preskúmať, čo ovplyvnilo jednotlivé generácie, aká doba ich formovala. Začnime s generáciou X – s dnešnými štyridsiatnikmi.

Čo formovalo českú generáciu X?

Dnešní X-meni zažili naplno minulý režim a zažili jeho pád. To čo je pre X generáciu jedinečné je možnosť porovnávať: život za železnou oponou a život po jej páde. Táto generácia zažila pocit eufórie z nadobudnutej  slobody, pocit, keď sa im zo dňa na deň otvorili možnosti, o ktorých ich rodičia roky snívali. Možno aj preto si táto generácia tak vysoko cení slobodu – pretože zažila neslobodu.

Ready, steady, go....

Dnešní štyridsiatnici zažili boom kapitalizmu a nástup zahraničných firiem na československý, neskôr český trh. Zahraničné koncerny rýchlo obsadzovali nové trhy a potrebovali ľudí. Boli ochotné za vzdelaných ľudí dobre zaplatiť, ponúkali dosiaľ nepoznané možnosti uplatnenia sa v marketingu, obchode. To otvorilo príležitosti sa mladým dospelým profesne realizovať – pracovať vo veľkých korporáciách, vybudovať si rýchlo kariéru a zabezpečiť si finančnú nezávislosť. Mnohým sa podarilo rýchlo zbohatnúť a dostať sa na lukratívne miesta vo vedení v nadnárodných firmách.

Bolo to obdobie ekonomickej konjunktúry, optimizmu a veľkých plánov.  Pracovať v čo najväčšej a najbohatšej zahraničnej firme, rovnako ako pracovať veľa sa považovalo za úspech a za znak spoločenského statusu. Konkurencia však bola veľká: pôrodnosť, ktorá vyvrcholila v rokoch 1973 a 1974 („Husákove deti“) v tomto období vychrlila na trh veľké množstvo čerstvých absolventov, ktorí hľadali uplatnenie práve tam – v nadnárodných koncernoch a ich pobočkách. Mladí dospelí sa preto učili súťaživosti, cenila sa individualita a priebojnosť významne podporovaná kultúrou amerických firiem.  Svoje miesto, dobrý job však zväčša ponovembroví absolventi aj našli – rýchlo rastúca ekonomika ich potrebovala -  zahraničné či české transformujúce sa firmy neustále hľadali nových ľudí, nebolo problémom z jednej spoločnosti odísť a zamestnať sa u konkurencie. Pracovali veľa, pracovali radi a považovali to za normálne. Nadčasy sa nepreplácali, zákonník práce to umožňoval, mladí X-meni to prijali za normu a tešili sa z dobrých platov, firemným benefitov a možnosti rýchlo postupovať na kariérnom rebríku.

...Living in a material world. And I am a material girl...(Madonna)

Nákupné strediská rástli ako huby po daždi, očarenie kapitalizmom, konzumom, možnosťou si za svoje peniaze kúpiť zahraničný tovar a cestovať na zahraničnú dovolenku bolo lákavé, dostupné a uspokojujúce. Globalizácia bol dar, USA boli považované za vzor demokracie, spravodlivosti, za ideál slobody.  Budúcnosť sa zdala žiarivá, možnosti neobmedzené, zajtrajšky lepšie ako dnešky.

Za co, Pane Bože, za co, trestáš tento prostý lid?  Za co, Pane Bože, za co, nechals nás se napálit? (Tomáš Klus)

Čo sa však s touto generáciou v priebehu rokov stalo? Éra konjunktúry skončila. Trh sa nasýtil. Medzinárodné firmy našli lacnejšiu pracovnú silu smerom na východ.  Finančná kríza zmarila sen o neustálom ekonomickom raste, stroj sa zasekol.

Čo v súčasnosti zažívajú X-meni?  Sklamanie. Rozčarovanie... Z čoho? Z vývoja spoločnosti. Z toho, ako im „ukradli revolúciu“. Zo všadeprítomnej korupcie, z plíživého a stále narastajúceho nepotizmu, ktorý svoje chápadlá rozťahuje do všetkých sfér. Aj tých, donedávna, čisto pracovných . Ich vzor – Amerika sa v priebehu rokov skompromitovala, ideál sa zrútil. Sny sa rozplynuli. Práca v korporáciách sa diferencovala do tej miery, že človek sa stal drobnou výkonnou súčiastkou mega-stroja,  často bez vedomia zmyslu a účelu vlastnej práce. Platy klesli, firemné benefity boli oklieštené.  Nadnárodné korporácie prestali byť miestom sebarealizácie a stali sa prostriedkom v rukách politikov a miestom ďalšej politiky. 

X-meni zostali otrávení, znechutení.  Zažívajú dezilúziu a „morálnu kocovinu“. Podobná vlna pesimizmu zasiahla túto generáciu  v angloamerickom svete o dve dekády skôr.  Dala vznik „grunge štýlu“ a na piedestál vyniesla Curta Cobaina, ktorý sa stal ikonou tejto generácie a „tribúnom“ ich pocitov odcudzenia.

Ako reagovali českí X-meni? Čo robia dnes? Mnohí z korporácií odišli a založili si vlastné firmy, pracujú ako živnostníci, konzultanti, sú na voľnej nohe. Aj teraz sú ochotní práci venovať veľa  – ale už inak – na seba a pre seba. To neznamená, že pracujú menej, často, naopak viac. Práca sa prelína s ich osobným životom – pracujú 24 hodín denne, odpovedajú na zákazky, na maily, dvíhajú telefóny v ktorúkoľvek dennú dobu. 

Aj tam však mnohí zažívajú sklamanie: korupcia, nedostatok etiky a čestnosti v podnikaní, netransparentnosť  pri výbere dodávateľov, neistota pravidelného príjmu v kombinácii s vysokými hypotékami mnohých núti hľadať si bezpečné miesto opäť v korporáciách. Ktoré však dnes radšej zamestnajú ich omnoho mladších kolegov – sú síce menej skúsení, no o to lacnejší, než vysokokvalifikovaní pracovníci z generácie X.

Tí sa chcú sa realizovať: sú tvoriví, vzdelaní, pracovne skúsení a ambiciózni.  Sú cynickí, sú skeptickí.  Sú na vrchole síl. A je ich na pracovnom trhu príliš veľa. Dnešných 40-tnikov.

A čo ďalšia generácia, vyrastajúca konkurencia pre súčasných X-menov? Akí sú tí? O tom zas v ďalšom článku.

Tento článek - vhled do generace X - pro nás/Vás napsala PhDr. Lucia Trézová. A rovnou Vám prozdradíme, že je to celý seriál :) Máme se na co těšit!

Krátce o Lucii: Lucia v priebehu života pôsobila ako psychológ na manažérskych pozíciách v marketingu a komunikácii vo sfére telekomunikácií a v bankovníctve. Venovala sa výskumu spotrebiteľského správania a psychológii trhu. Svoje vedomosti uplatnila tiež v zahraničí, v Londýne, kde ako konzultant pôsobila v roli poradcu pre inovácie a stratégiu so zameraním na európske trhy. Více o Lucii se můžete dozvědět na www.trezova.com nebo také na  www.insymbolsresearch.com.